Dienstag, 2. Februar 2021

Panta rhei

D Dnes je Medzinárodný (svetový) deň močarín, bažin, močiarov, močarísk, bahna, bahenných kúpeľov, vlhkých území, ako napríklad...to hlavné vlhké!

Treba myslieť na vtákov, poskytovať im možnosť oddychu, stravy, neťahať si ju z nosa, nechať ich prirodzene loviť v prostredí im vlastnom. 


Feuchtgebiete ist der erste Roman von Charlotte Roche. Er erschien im Februar 2008 und wurde insbesondere durch den sehr offenen Umgang der Protagonistin mit ihrem eigenen Körper und verschiedenen Sexualpraktiken bekannt. (Wikipédia)


Treba sa usilovať o zachovanie a hlavne rozmnožovanie nových vlhkých území, sú ohrozené rozmachom priemyslu, zhonu po zisku a z toho prameniaceho stresu


Vlastne heslo nielen dnešného dňa by malo znieť PANTA RHEÏ !

Všetko tečie, všetko je v pohybe, všetko sa stáva, znovu stáva a zaniká, prichádza a zase odchádza, tečie, plynie, bez tekutiny nie je život.


Donnerstag, 28. Januar 2021

Grafoman na Strahove

 VViem

ty si ešte mladucha

len čas zavŕtal sa ti do ducha

uložil tam odistenú časovanú mínu

zahral zlú nemilostnú pantomímu


pošepkám ti teda do ucha

si moja krásna múdra ropucha

radšej utečieš keď nadržaného kuchtíka zočíš 

zo skalky ratovať život do močiara skočíš


tam perlivá bahnistá studienka

zachráň pre mňa tvoje hodvábne stehienka

čas nechaj ďalej plynúť na panvici pražiť

na chrbte tvojom nechaj daj lásku mi užiť


veď text v učebnici v ľudovej škole znel

skokan zelený oblapí samičku by na chrbte jej sedel

odkiaľ by v rákosí hlasno krkal radostne 

po skončení jazdy žalostne až bolestne


Viem, chovám sa píšem bez zmyslu ako pravý grafoman,

lebo nesmiernu radosť a pôžitok z týchto riadkov mám.

Vášeň túto trochu ale kalí, že pisálek úbohý som, malý, nemám čo povedať

kde riadky popísané vytlačiť, pre ľudstvo zverejniť, slova tieto inde než do smetí dať...


Raz sme ich takto pristihli na detskom ihrisku zvanom Pípac, na Sonnenbergu v Zürihcu, len ten pán mal v zadku strčenú takú dlhú slamku, aj sme to filmovali, bohvie, kde tie zábery dnes sú?


EPILOG:

Skokan zelený oblapí samičku...

tá na chrbte ho vláči

až kým oplodniť sa ráči

a porodí neskôr ropuchu mladičku...


Tak to teda takto je! Velikán literatúry Milan Kundera sa dôkladne a dôrazne k tematike grafomanie vyjadruje. Len celkom nemôžem súhlasiť. Som grafoman v zmysle synonyma “Furor scribendi”, zúrivosť písať, tento termín sa mi viac páči, lebo sa zúrivo a asi aj márne pokúšam dohnať zameškané. Viem, psychiatria, psychologia a iné psychovedy majú svoje výklady a pomenovania pre bláznov ako som ja, ale ja som nikdy nemal ani len pamätník pre spolužiakov, o zošite ako ho mal každý a nežne ho nazýval “môj deníček” vôbec ani len nehovorím. Tak mi zostáva len spomienka uložená v hlave a tá je čím ďalej tým viac podobná na sýr z údolia Ementálu, priam sa skvie, hýri dierami. Zostáva len pátrať, začínať otázkou “ako to vtedy bolo” a dúfať, že nie všetky diery v ementále sa časom zmenili na tie povestné čierne diery, ktoré nemilosrdne všetko pohltia. Možno fantázia a úpravy neprekryjú, “ako to teda bolo” - ale ako to teda bolo?


Raz dávno som bol v Prahe na Strahove, na študentskom internáte, kolej sa tam tomu hovorilo. U nás nie. Navštívil som tam moju bývalú lásku, študovala tam vo výmennom semestri. Už vtedy tam bola kopa zahraničných študentov, pravda väčšinou z takzvaných priateľských krajín, ako Kuba, Etiópia vtedy, Niger, Pobrežie slonoviny a hromada iných exotov, aj Bulhari, Rusi a podobne. Zabudol som, odkiaľ bol ten šťúply tmavý Afričan, ako všetci drvil aj on češtinu. Veľmi ma mrzí, že som si nezapisoval veci zažité, spoznané, takto môžem len smútiť, jedovať sa, zúriť a v zmysle “furor scribendi” písať dnes, s odstupom pol storočia…


Bol nezabudnuteľný, tento študent. Jeho tempo prenikania do novej, úplne cudzej reči, bolo priam fenomenálne. Len čo počul nové slovo, sypal k nemu verš. Mohol som povedať úplnú hovadinu, našiel k tomu ihneď do rýmu inú. Aj na to má psycho nejaký pojem, vysvetlenie, mne zostáva len zlosť, že som si to nezapisoval. Že som už vtedy nebol bohužiaľ grafoman, ale len prasprostý úbohý sexuálny maniak, ktorý myslel len na blížiaci sa akt znovuvydania príbehu bývalej lásky, ktorý sa aj tak geniálne nevydaril, na čo má ostatne psychiater opäť presný názov…


Tak sa verejne kajám a omlúvam, grafoman som a budem...

 


Samstag, 16. Januar 2021

Snehuliak

 Schneemann und Schneebesuch - Schneemann mit der Schaufel!

Kto druhému jamu kope, ten cestičku prekope!

Freitag, 15. Januar 2021

Ako som sa naučil plávať!

M Mona ty nie si Líza si

Izabela

Mona

si prirodzene z prirodzenia vonná

si ty Mona, Líza a Isabela krátko zvaná Íza to bola ona

tá bola tmavá štíhla veľmi talianska a zvodná


V bazéne na Tehelnom poli

palec od drapľavého betónu na pravej nohe bolí

túžba rástla na poli z tehál

za krasavicami v burine po pŕhlavách som behal


plával som ako ranená teľa

po troch tempách na dno palcom sa odstrčiť

nadýchnuť sa vody nepiť hlavu z vody vystrčiť

Íza bola krásavica hovorili jej BELLA


Mona, Líza i Bela plávali svorne svoje dráhy motýlka

netušili časom je to disciplína iná

dnes pláve plavec aj plavkyňa delfína

oči plné vody lieči z Freiburgu svätá Odylka

“Sedí mladík na tehliach v poli udicou cudzokrajné krásky loví

ak pôjde okolo ona samá Venere určite na udicu zabere!”


Sedieť v puberte na stupňoch tehelného pola 

spravilo z mládenca zamilovaného vola

žiadostivo smutne na Monalizu Izu zízal

tehly tlačia do zadku rád by jej to lízal…


Epilóg:

Už Karel Havlíček Borovský adekvátne skoro toto napísal:

Nechoď Vašku s dámami do vody když neumíš plavat

kráska bude tonout - jak budeš ji z vody tahat?



Zimné radosti

M Minimálne päťnásť, skôr ale viac, dvadsať a viac rokov to potrebuje, aby takýto zdatný penis na nevinnom strome u nás vyrástol.

Ale je tu - k zlosti všetkých šoférov, aj peších chodcov. Máme zimu, zimu pre deti... Hurá...


Dienstag, 22. September 2020

Nočná pieseň

 krásne je žít

když máme za co pít

Text

Krásné je žít, jen břehu tvému blíž,

Krásné je snít, tam kde ty ráno sníš,

Já křídla mít, byl bych jak vítr sám,

Já křídla mít, letím o závod k vám.

Vídám na nebi bílou zář,

Hlídám den, který mi dá tvou tvář.

Plášť tmou ti vlál, do oken mých bil déšť,

Svým rtům jsem lál, mlčení svému též.

Zlé zdá se žít, na prsou kámen mám,

Zlé zdá se žít a tak si přísahám.

My dva se přece musíme ještě jednou potkat...

Někdy, někde, na této zemi. Víš, já tě nikdy

Nepřestanu hledat, má lásko.

Krásné je žít, jak bych si já chtěl přát,

Z tvých úst med pít,

Bez konce mít tě rád.

Mít tak rád.

 

 

znám jednoho ptáka

co každá studénka ho láká


poznám lietavú rybičku

navštívi v lete každú studničku


dnes o pätnásť tridsať

koniec leta budeme vsetci kričať

September je obzvlášť vhodný pre muškárenie. Aj menej schopní strelci vedia dostať rybu na mušku…


tú prelietavú rybičku

uchopme za sukničku


Rybička v lete letom letela za Otom

ten nemal potuchy o tom


Ilustrácia chýba
je to 
HAZAI HYBA!

Samstag, 16. Mai 2020

TrvanlivoPerfektný dizajn vznikne väčšinou vždy pod rúškom nutnosti. V zobrazenom prípade nutnosti a nariadenia nosenia rúšok. Dizajn sa vyznačuje nielen vysokou funkčnosťou a estetikou, ale hlavne trvanlivosťou. Kedykoľvek podľa intenzity využívania alebo najneskôr po pár mesiacoch je darkyňa rúška umývateľná ako i opakovateľne použiteľná, schopná opätovne bezzávadne naďalej fungovať k plnej spokojnosti užívateľa, čím uspokojí najvyššie požiadavky na trvácnosť drahých materiálov. Na požiadanie používateľa sú niektoré masky ozvučené, čím je ich zaručene dokonalá ochranná funkcia umocnená o fonetický zážitok, ktorým sa docieli zvukové spríjemnenie dlhého, často aj únavného, či prípadne nudného, času obligátneho nosenia a používania rúška. Nevýhodou je skutočnosť, že mobilita počas nosenia navrhnutých rúšok je čiastočne sťažená, nie však nemožná, zdatní jedinci aj to úspešne hravo zvládnu. Jedincom neschopným splniť tieto nároky, je vrelo odporúčané uchýliť sa s maskami do karantény. Pobyt v quarantäne nemusí znamenať znehodnotenie pozitívneho výsledku... Variácia zobrazená v tejto časti návodu nosenia rúšok zdôrazňuje, že principiálne niet rozdielu v spôsobe upevnenia, prípadne nasadenia jednotlivých rúšok. Efektivita zostáva rovnako účinná. Všetky tu znázornené corona vírusy sú kreslené pravou rukou, ktorá ešte aj doteraz zotrváva - dúfajme len dočasne - v stave katatonickej strnulosti. sť

Perfektný dizajn vznikne väčšinou vždy pod rúškom nutnosti. 
V zobrazenom prípade nutnosti a nariadenia nosenia rúšok.
Dizajn sa vyznačuje nielen vysokou funkčnosťou a estetikou, ale hlavne trvanlivosťou. Kedykoľvek podľa intenzity využívania alebo najneskôr po pár mesiacoch je darkyňa rúška umývateľná ako i opakovateľne použiteľná, schopná opätovne bezzávadne naďalej fungovať k plnej spokojnosti užívateľa, čím uspokojí najvyššie požiadavky na trvácnosť drahých materiálov. Na požiadanie používateľa sú niektoré masky ozvučené, čím je ich zaručene dokonalá ochranná funkcia umocnená o fonetický zážitok, ktorým sa docieli zvukové spríjemnenie dlhého, často aj únavného, či prípadne nudného, času obligátneho nosenia a používania rúška. 



Nevýhodou je skutočnosť, že mobilita počas nosenia navrhnutých rúšok je čiastočne sťažená, nie však nemožná, zdatní jedinci aj to úspešne hravo zvládnu. Jedincom neschopným splniť tieto nároky, je vrelo odporúčané uchýliť sa s maskami do karantény.
Pobyt v quarantäne nemusí znamenať znehodnotenie pozitívneho výsledku...
Variácia zobrazená v tejto časti návodu nosenia rúšok zdôrazňuje, že principiálne niet rozdielu v spôsobe upevnenia, prípadne nasadenia jednotlivých rúšok. Efektivita zostáva rovnako účinná.



Všetky tu znázornené corona vírusy sú kreslené pravou rukou, ktorá ešte aj doteraz zotrváva - dúfajme len dočasne - v stave katatonickej strnulosti. 

Pozn. autora, Mr Lube d‘Or:
Po odovzdaní textu do tlače ma upozornila vlastná manželka, že sa úlohy môžu poňať aj opačne. Vice versa. Môže sa jednať aj o darcu, pôvodná darkyňa preberie vďačne úlohu ochraňovanej osoby a rúško môže po menších technikých úpravách slúžiť bez rozdiel pohlavia.